Kojení a lexaurin

Odpoveď

Milá Dagmar,

z hľadiska dojčenia je pre bábätko bezpečnejšie pokračovať v dojčení popri potrebnej liečbe. Z vašej otázky vyplýva, že ste pravdepodobne čítali toto vysvetlenie:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/lieky/

a odporúčame vám preštudovať si aj toto vysvetlenie, hoci sa týka iného antidepresíva, logika je rovnaká:

https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=831

Na vaše uvažovanie vplýva aj fakt, že v našej spoločnosti sa dojčenie v skutočnosti nepovažuje za dôležité. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa matkám de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“. Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu. Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé ženy znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak ženy prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.

Umelé mlieko sa nesprávne považuje za vždy bezpečnú možnosť, pričom sa zabúda, že tiež ide svojim spôsobom o liečivo, so svojimi nežiaducimi účinkami a rizikami. Nehovoriac o tom, že podávať umelé mlieko po 4 mesiaci považuje Svetová zdravotnícka organizácia za „zbytočné“ a „škodlivé“, pretože jeho používanie vedie k zvýšenému príjmu bielkovín a zníženému príjmu esenciálnych mastných kyselín, železa, zinku a vitamínov skupiny B v porovnaní s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie pre primeraný rast a vývin dojčiat a detí. Umelé mlieko by po 6 mesiaci už nemali dostávať ani nedojčené deti.

V skutočnosti v prípade potreby liečby je v drvivej väčšine prípadov bezpečnejšie pokračovať v dojčení. Vysvetlenia prečo sa môžete liečiť a súčasne dojčiť sú komplexné, ale jedným z mimoriadne dôležitých faktorov je, že do celej rovnice treba pripočítať riziká, ktoré kŕmenie umelým mliekom prináša, a to tak pre bábätko ako aj pre vás. Dojčenie je dôležité okrem iného pre rozvoj mozgu bábätka a tiež z hľadisko ochrany bábätka pred možnými psychiatrickými diagnózami v dospelosti. Z tohto dôvodu je bezpečnejšie pokračovať v dojčení, či budete užívať lexaurín alebo paroxetín (Arketis) a rovnako môžete vyskúšať aj iné lieky. Z hľadiska dojčenia túto otázku nemusíte vôbec riešiť. Ak je možné rozhodovať sa medzi liekmi, teda, ak by vám vyhovovalo užívať paroxetín, z pohľadu dojčenia je liekom prvej voľby. To znamená, že ak by pre zlepšenie vášho zdravotného stavu fungoval lepšie paroxetín, užívajte ho. Ak by fungoval lepšie lexaurín, pokračujte v dojčení popri jeho užívaní.