Odstavení dítěte od kojeni

Odpoveď

Milá Jano,

otázky, ktoré si kladiete, sú pomerne pochopiteľné a kladie si ich množstvo žien. Je to preto, že naše uvažovanie o dojčení významne ovplyvňuje kultúra spoločnosti, v ktorej žijeme. Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa síce dojčenie podporuje, ale len slovne (prakticky nie, akonáhle sa objaví nejaká prekážka v živote dieťaťa alebo matky – dobrým príkladom je potreba liečby matky, tak končí praktická aj slovná podpora dojčenia). A aj slovná podpora dojčenia sa týka len prvých pár týždňov. Potom už dojčenie stráca aj slovnú podporu a približne po roku sa tiché tolerovanie dojčenia mení na aktívne odhováranie matky od dojčenia pri akejkoľvek príležitosti.

Toto spolu s prezentáciou dojčenia ako niečoho, čo by malo byť vždy len krásne, romantické, spôsobuje, že ženy, ktoré po roku strácajú podporu pre dojčenie a často sa pri dojčení necítia romanticky a krásne, začnú rozmýšľať nad tým, čo ďalej.

Tieto pocity zhoršujú ďalšie fakty:

• absencia vzorov

Väčšina žien nevidela za svoj život, ako vyzerá dojčenie staršieho dieťaťa a nevie, čo očakávať, nevie porovnať, či správanie ich detí je ešte normálne, alebo už treba niečo urobiť. A tak sa obávajú umožniť dieťatku dojčiť sa vtedy, kedy to potrebuje, alebo tak často, ako to potrebuje, pretože sa obávajú, čo to bude znamenať pre budúcnosť, či sa im to nevypomstí.

• predstavy o tom, ako má vyzerať výchova dieťaťa

Po roku a najmä okolo dvoch rokov sa v našej spoločnosti hodnotí výchova rodičov najmä podľa úrovne samostatnosti dieťaťa. Za dobre vychované dieťa sa považuje to dieťa, ktoré už v tomto veku samostatne jedáva, dokáže zaspať samo a prespí celú noc, nepoužíva plienky. A pochopiteľne – nedojčí sa. Odstavenie do približne dvoch rokov sa vníma ako jeden z rodičovských míľnikov, ktoré ak človek nedosiahol, zanedbal niečo.

• spôsob, akým sa v našej spoločnosti nastavila starostlivosť o deti

Do týchto skutočností významne zasahuje to, že sme oddelili deti od zvyšku spoločnosti. Matka s dieťaťom je tak vyčlenená a jej program je obmedzený na detské aktivity, návštevu ihriska. Nemá priestor pre napĺňanie svojich potrieb. Je celý deň sama s dieťaťom, často celý deň bez možnosti konverzácie s dospelou osobou.

Matky dnes sú preťažené a zúfalo pociťujú potrebu návratu aspoň časti z toho, čo žili pred tehotenstvom. Aspoň pozrieť si večer televíziu bez toho, aby sa dieťa dožadovalo starostlivosti. A dojčenie je prejavom starostlivosti o dieťa. Mnohé ženy napríklad v tej situácii, ktorú ste popísali večer so snahou aspoň chvíľu sa pozrieť na nejaký film, vnímajú tak, že to nemôžu urobiť kvôli dojčeniu. Zabúdajú, že ak by nedojčili, ich dieťa by tam stále bolo. A možno by začalo mrnčať, aby ho vzala na ruky, aby sa s ním išla hrať, alebo by začalo plakať.

Dieťa sa nedojčí preto, že sa chce dojčiť. Ale preto, že má potreby, ktoré potrebuje dojčením napĺňať. Pre väčšinu situácií je nechať dieťa prisať sa na prsník (a napríklad ďalej pozerať televízor) jednoduchšie ako uspokojiť potreby dieťaťa iným spôsobom. Avšak všetky fakty, ktoré sme uviedli v odpovedi vyššie, spôsobujú, že žena má pretlak emócií. Bijú sa v nej spoločenské predstavy o tom, či je vlastne ešte normálne dojčiť trojročné dieťa, či už nemala dávno odstaviť, spolu s tým, že sa sama cíti unavená, vyčerpaná, bez naplnenia svojich potrieb. A zo všetkého najviac: nemá sa o tieto pocity s kým podeliť.

Ženy sa väčšinou časti svojich problémov zbavujú tým, že o nich hovoria a získajú empatickú a povzbudivú reakciu. Ak napríklad ženy v posledných týždňoch tehotenstva pociťujú únavu, opuchajú im členky, zle spávajú, pre veľké brucho si nedokážu ani zaviazať topánky, často sa sťažujú všetkým, ktorých stretnú. A všetci im dajú späť reakciu vypočutia, podpory a povzbudenia, že to má zmysel, že bábätko už len chvíľu potrebuje byť v brušku a potom sa to zmení. Situácia s dojčením je v tomto analogická. Dojčenie tiež neprináša len príjemné a krásne pocity (rovnako ako tehotenstvo, hoci väčšina žien je šťastná, že čaká bábätko). Ale na rozdiel od tehotenstva, kedy nikto žene nepovie, že má ísť do najbližšej nemocnice a nechať si urobiť cisársky rez (hoci bábätko by to vysoko pravdepodobne bez následkov prežilo aj napríklad mesiac pred očakávaným termínom), pri dojčení ženy dostávajú úplne odlišnú reakciu: v ich okolí sa väčšinou nenájde nikto, kto by žene povedal, že je normálne, že sa tak cíti, že 3-ročné dieťa je už skoro na konci dojčenia, že ak ešte pár týždňov alebo mesiacov vydrží, dieťatko sa odstaví a bude hrdá na to, že ho dojčila dovtedy, kým to potrebuje, že dojčenie je kľúčové pre zdravie dieťaťa, aj matky, že materské mlieko obsahuje viac ako 1200 látok, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom inom zdroji potravy, vrátane napríklad probiotík, ktoré dostáva s každou jednou dávkou, alebo kmeňových buniek, ktoré s každým jedným dojčením bábätko dostáva a ukladajú sa v jeho tele na to, aby v dospelosti alebo dokonca ešte v starobe opravovali jeho poškodené tkanivá, napríklad srdce, že dojčenie zásadným spôsobom zmení ich spoločný vzťah k lepšiemu a že to, čo teraz žena trpí, jej významne pomôže v puberte, kedy zožne plody svojej práce, že dojčenie má vplyv aj na jej zdravie, že v minulosti boli deti vždy dojčené aj v tomto veku a že napríklad preto sa mliečne zuby volajú mliečne, pretože prvé trvalé zuby rástli až v čase, kedy už dieťa prestávalo byť dojčené a tiež, že mnohé situácie, ktoré rieši, sa prejavujú dojčením, ale v skutočnosti odrážajú iné potreby dieťaťa (napríklad vývojovú fázu, v ktorej dieťa ešte stále nie je schopné zaspať samo alebo prespať celú noc a že toto je normálne a nespôsobuje to fakt, že je dieťa ešte stále dojčené) a stovky iných faktov, ktoré by ženu povzbudili. Tieto ubezpečenia žena nedostane. Namiesto toho v našej spoločnosti začne žena počúvať, že to všetko je jej chyba. Že už dávno mala odstaviť, že teraz už bude odstavenie omnoho ťažšie, že si na seba uplietla bič. Alebo dokonca, že sa nemá sťažovať, pretože ju varovali už dávno pred tým, že má odstaviť a ona sa napriek tomu rozhodla pokračovať v dojčení a teraz nech „si to užije“.

Na rozdiel od tehotnej ženy, ktorá sa cíti na konci tehotenstva unavená a po rozhovore s niekým, kto ju povzbudí, sa aspoň na chvíľu cíti lepšie a vládze pokračovať, dojčiaca žena sa nemá ako zbaviť svojich negatívnych pocitov a frustrácie. Namiesto toho, aby žena z rozhovorov získala uistenie, že to, čo robí má zmysel, že raz bude rada, že sa rozhodla prekonať svoje negatívne pocity a pokračovať, nedostane možnosť ventilovať svoje pocity a ešte navyše od mnohých ľudí si vypočuje, že dokonca tým, čo robí, škodí dieťaťu alebo sebe. Tieto ženy sa často cítia na konci svojich možností a úplne to chápeme. Práve preto organizujeme podporné skupiny dojčenia:

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/podporne/

a srdečne na ne pozývame aj vás, pretože v podpornej skupine dojčenia nájdete iné ženy so staršími deťmi, alebo ženy, ktorých deti sa už odstavili. Tieto ženy vás vypočujú, budete môcť hovoriť otvorene o svojich pocitoch, získate podporu, povzbudenie a tiež tipy, ako si starostlivosť o dieťatko zjednodušiť. Hranica únosnosti je totiž síce niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila. Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti.

Keby ženu okolie za dojčenie oslavovalo, keby jej každý deň ráno napríklad partner povedal: "Úžasné, že si v noci kojila, ja ťa tak obdivujem, teraz si si ja nášho syna zoberiem a pohrám sa s ním a ty si chod dať sprchu, čítaj si a daj si kávu," tak by sa cítila úplne inak, ako keď jej všetci hovoria, že "už ho dávno mala odstaviť a že ako si to zariadila, tak to teraz má, a nech sa nesťažuje...".

V ženách často vrie zlosť voči dieťaťu práve v konečnom dôsledku preto, že majú pocit, že nenapĺňajú očakávania okolia o tom, aké by ich dieťa malo byť. A skĺznu do toho pocitu, ktorý im vnucujú aj ostatní - že dojčenie tomu dieťaťu už nič nedáva, že sa len tak hrá, že len manipuluje. A zrazu ženy nie sú ochotné tolerovať dieťaťu to, čo by mu ako 1-ročnému úplne v pohode tolerovali. Lebo už má 3 roky a predsa by sa malo už správať inak. Ľudia nie sú zvyknutí na dojčené deti a na to, ako sa správajú a aké majú potreby.

Ak má žena nepríjemné pocity, tak často skočí k rovnakému záveru, ako keď ženu dojčenie napríklad bolí v začiatkoch - prestať dojčiť. Málokto sa spýta:
"Čo by mi pomohlo v iných oblastiach života, aby mi dojčenie bolo príjemnejšie?" 
"Prečo sa takto cítim?"
"Čo presne mi vadí?"

Problém je, že v spoločnosti sa dojčenie prezentuje ako nejaké bremeno a pre ženy je to stále ťažšie so stúpajúcim vekom dieťaťa znášať. 

2,5-ročné dieťa je ešte vo veku, kedy dojčenie zúfalo potrebuje. Mnohí ľudia to označujú ako „silnú závislosť“, ale ak človek pochopí vývoj dieťaťa, napríklad len ten fakt, že v tomto veku ešte mnohé deti stále nevnímajú seba ako samostatnú bytosť, ale majú pocit, že sú jedna bytosť s matkou, je pochopiteľné, že sa potrebujú dojčiť. Dojčenie reguluje činnosť srdiečka, dýchanie, telesnú teplotu, prežívanie bolesti, znižuje hladinu stresu, pomáha zaspať, udržať sa v spánku, je kľúčové pre správnu reguláciu príjmu potravy. Ak toto človek vie, čuduje sa, prečo sa dieťa, aj v tomto veku, potrebuje dojčiť často alebo dlho? Postupne sa učí rôzne situácie zvládať samo, ale tento proces je postupný a rovnako ako pri iných zručnostiach nie je lineárny (to znamená, že nefunguje tak, že keď už raz niečo zvládne, bude to systematicky odvtedy robiť spoľahlivo).

Pre otázku nočného dojčenia sme vypracovali celý podrobný článok, ktorý vám iste odpovie aj na viaceré otázky, ktoré ste nám zaslali:

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

To, čo robíte má obrovský zmysel. Začítajte sa do týchto informácií:

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/dlhodobe-dojcenie/

a uvedomíte si, ako významne pomáhate svojmu dieťatku a aj sebe v oblasti fyzického zdravia, ale aj psychického zdravia a vášho vzájomného vzťahu. Má zmysel pokračovať v dojčení. Nájdite si vo svojom okolí podpornú skupinu dojčenia a budete vládať pokračovať ďalej. Prešli ste dlhou cestou, dovoľte si, aby vám dojčenie pomáhalo v starostlivosti o dieťatko ešte chvíľu, kým to potrebuje. Skúste prístup, v ktorom budete dojčenie využívať pre seba, získate pri dojčení čas, kedy môžete pozrieť niečo v telke, prečítať si knihu, pozrieť si niečo na internete. Získate prostriedok, ako vždy spoľahlivo uspať dieťa, ako ho utíšiť, ako zlepšiť jeho náladu. Nemusíte sa obávať mu dojčenie poskytnúť. Práve vďaka tomu bude dieťa o to rýchlejšie smerovať k samostatnosti, pretože sa nebude musieť stále obávať, či má túto istotu. Každé dieťa totiž k samostatnosti smeruje. Pokojne si pospite s dieťaťom poobede. Žiadne dieťa nebude chcieť nastálo zaspávať pri dojčení. Každé dieťa raz prespí celú noc. A každé dieťa sa raz odstaví. A stane sa to veľmi skoro.

Na podpornej skupine dojčenia získate možnosť ventilovať svoje pocity a získať túto dôležitú psychohygienu. Rodine alebo priateľom sa potom na dojčenie nebudete potrebovať sťažovať a získate energiu pre to, aby ste ich skôr požiadali o pomoc, pretože ju potrebujete. O pomoc s tým, aby vám pomohli v domácnosti alebo aby synčeka na chvíľu zabavili a mohli ste si vy dať kúpeľ, alebo si prečítať knihu, či relaxovať iným spôsobom. Na podpornej skupine dojčenia si nájdete ďalšie dojčiace kamarátky a môžete s nimi začať chodiť na výlety, do kaviarní, kde popri dojčení synčeka získate možnosť porozprávať sa na kávičke a zrelaxovať sa. Rozmyslite si, ktoré činnosti vám prinášajú radosť a ktoré z nich sú realizovateľné v momentálnej situácii so synčekom a získajte podporu okolia pre to, aby ste ich mohli realizovať. Trocha času pre seba vám pomôže úplne inak vnímať správanie synčeka, aj jeho potrebu dojčiť sa.

Píšete, že ak sa synček dojčil často alebo dlho, pociťovali ste bolesť bradaviek. Bolesť bradaviek však nespôsobuje fakt, že dieťa sa dojčí, ale iné faktory, ktoré je možné ovplyvniť (napríklad nižšia tvorba mlieka, či nesprávne prisatie). Spomeňte toto laktačnej poradkyni na podpornej skupine dojčenia, aby ste mohli predísť nepríjemným pocitom pri dojčení, pretože je pochopiteľné, že ak máte opakovane počas dňa aj noci dojčiť s bolesťou, tak to je potrebné zmeniť.