Dojcenie v laku

Odpoveď

Milá Martina,

o dojčení sa ženy dozvedajú množstvo nesprávnych informácií a navyše dojčenie sa často považuje za vinné úplne zo všetkého, čo sa deje v živote ženy alebo dieťaťa. Vaša otázka je skvelou ukážkou. Je naozaj ťažké uveriť, že je možné, aby sa dojčenie obvinilo zo skutočnosti, že pri zásahu bleskom, ktorý odhodil dieťa, je príčinou následného postihnutia dieťaťa fakt, že matka ho po tejto udalosti nadojčila. Zásah bleskom, prípadná fyzická trauma z toho, že dieťa bolo odhodené a spadlo, celkom iste nemôžu byť príčinou jeho následných zdravotných problémov? Ak niekto „potvrdil“, že postihnutie dieťaťa stalo následkom dojčenia, akými testami sa overovalo, že dieťa bolo postihnuté kvôli dojčeniu? Navyše, z vášho popisu sa zdá, že o tejto príhode ste sa dozvedeli z ústneho podania ženy, ktorá opisovala prípad inej ženy. Pri takýchto opisoch sa často udalosti neopíšu tak, ako sa skutočne stali.

Neexistuje žiadna vedecká štúdia, žiaden dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. Toto sa síce často traduje, ale neexistujú žiadne skutočne dôkazy, že by to tak bolo a navyše ľudia, ktorí toto hovoria, si vôbec neuvedomujú, čo spôsobujú. Ako konkrétne ste mali riešiť situáciu, keď ste sa (oprávnene) vyľakali, či sa dcérka neudusila dekou na tváričke, keď sa vzápätí dcérka chcela dojčiť? Mali ste jej dojčenie odmietnuť? Ako by ste ju boli utíšili? Máte sa vyvarovať dojčenia vždy, keď sa práve necítite absolútne šťastná? Ako to ovplyvní úspešnosť dojčenia, pre ktoré je kľúčové dojčiť podľa potrieb dieťaťa? Stres patrí do našich životov a vždy v minulosti do našich životov patril. Dojčenie trvá celé roky a počas toho času každá žena zažije iste situácie, kedy sa veľmi vystraší, vystresuje, či nahnevá. Dieťa môže vnímať matkinu náladu a jej pocity a na základe toho pociťovať aj ono samo obavy a práve preto sa mnohé deti chcú dojčiť najmä vtedy, keď cítia, že matka nie je „v pohode“, pretože hľadajú istotu, že napriek tomu, bude všetko v poriadku. Dojčenie je súčasť starostlivosti o dieťa.

Všetky tieto mýty o dojčení sa nezakladajú na skutočných vedeckých informáciách. Napríklad stresové hormóny majú v skutočnosti veľmi krátky eliminačný polčas. To znamená, že sa nestihnú do materského mlieka dostať. A navyše fakt, že má človek v krvi stresové hormóny (aj samotné dieťa sa môže vystrašiť), predsa nespôsobuje postihnutie dieťaťa!

Preto sa vôbec neobávajte. Dojčite a pokračujte vo svojom bežnom živote, ktorého súčasťou budú pekné dni a aj dni, kedy budete smutná, nahnevaná alebo vystresovaná. Aj v tie dni je dôležité dojčiť podľa potrieb bábätka, tak často a tak dlho, ako to ono potrebuje.