Péřová peřínka a kojení

Odpoveď

Milá Lucka,

ohľadne používania periniek existuje už v súčasnej dobe dostatok štúdií (napríklad Bystrova), ktoré poukazujú na to, prečo ich používanie nie je vhodné a prečo bábätká potrebujú priamy kontakt koža na kožu:

1) Kontakt koža na kožu reguluje a udržiava telesnú teplotu bábätka. Podľa danej potreby ho dokáže zahriať alebo naopak, v prípade horúčky, dokáže znížiť telesnú teplotu. V perinke sa bábätká môžu prehrievať a paradoxne ich končatiny majú oveľa nižšiu teplotu ako pri kontakte koža na kožu.

2) Kontakt koža na kožu stimuluje bábätká k dojčeniu. Poskytuje im nesmierne potrebný telesný dotyk ako aj čuchové podnety, ktoré ich motivujú sa dojčiť. Perinka toto nerobí.

3) Kontakt koža na kožu umožňuje bábätku čo najtesnejší kontakt s prsníkom, umožňuje mu zaboriť bradu do prsníka, čo je dôležité pre čo najideálnejšie prisatie na prsník. Perinka vytvára bariéru medzi telom bábätka a telom matky a práve látka, ktorá medzi nimi pri použití perinky je, môže byť častou príčinou, prečo sa bábätko neprisáva tak dobre, ako by sa mohlo, alebo prečo sa neprisáva vôbec. Perinka môže byť dôvodom, pre ktorý bábätko pri dojčení nemá dobrú polohu.

4) Bábätko v perinke môže spať príliš dlho. Používanie perinky môže byť jeden z dôvodov, pre ktorý bábätko spí a spí a nedá sa prebudiť a tým pádom sa dojčí menej často, ako by sa mohlo. Bábätká potrebujú, aby boli regulované telom matky na to, aby sa o dojčenie zaujímali dostatočne často a aby výdatne pili. Perinka býva jedna z možných príčin, pre ktoré to takto nie je. Je dokázané, že spánkové cykly bábätka v perinke vyzerajú úplne inak a chaotickejšie ako spánkové cykly bábätka, ktoré spí v kontakte s matkou. Tento poznatok potvrdili aj dôkazy z EEG robeného počas spánku detí. 

5) Bábätká potrebujú počas celého dňa maximum kontaktu a telesných dotykov od matky, perinka a obzvlášť jej neustále používanie tomuto zabraňuje.

6) Mnohí rodičia, ktorí používajú perinku, sa svojho novonarodeného bábätka následne boja chytiť bez perinky. Začnú byť presvedčení o tom, že perinka im pomáha s manipuláciou s bábätkom a že bez nej by bábätku bola zima. Opak je pravdou. Perinka bráni tomu, aby rodičia získali skúsenosti s kontaktom koža na kožu, aby získali skúsenosti s manipuláciou s bábätkom a s jeho nosením a tiež, aby v praxi zistili, ako kontakt s rodičom bábätko zohrieva.

7) Bystrovej štúdia navyše ukázala, že bábätka zabalené v perinke, sa dojčia menej často a pijú výrazne menej mlieka. Jeden z jednoduchých krokov na zlepšenie dojčenia a zvýšenie množstva vypitého mlieka je práve odstránenie používania perinky a umiestnenie bábätko do kontaktu koža na kožu.

Okrem štúdií porovnávajúcich perinky a kontakt koža na kožu, existujú dnes už stovky štúdií, ktoré hovoria o potrebe a význame kontaktu koža na kožu ako takého. Toto je dnes už dokázaný vedecký fakt.

Okrem toho, čo sa týka toho, čo uvádzate:

a) Satie z prsníka nie je namáhavé. Satie z prsníka je pre dieťa fyziologická norma, je to normálny spôsob kŕmenia, na ktoré je dieťa prispôsobené. Neviaže sa naň žiadna enormná námaha.

b) Pohodlie pri dojčení je možné vytvoriť bez použitia perinky a ideálnu polohu je možné oveľa ľahšie dosiahnuť bez perinky.

c) Bábätká nezaspávajú v prvých týždňoch po pôrode pri dojčení z toho dôvodu, že by ich dojčenie vyčerpávalo. Bábätká zaspávajú z dvoch základných dôvodov: Buď preto, že sa dobre napili a že funkciou dojčenia je bábätko uspať ("ukojiť do spánku" :-).  Alebo druhý dôvod typicky býva ten, že bábätko nezískava dostatok mlieka a zaspáva preto, že sa tok mlieka spomalí. Tieto dve situácie je možné odlíšiť a nedostatočný príjem materského mlieka je možné zvýšiť.

Dokonca aj oveľa staršie deti využívajú dojčenie na zaspávanie a toto je jeden z nástrojov, ktorý dojčenie poskytuje.

d) Dojčenie, kontakt s matkou či kontakt koža na kožu je možné veľmi dobre kombinovať s nosením bábätka v šatke či v nosiči, čím sa naplní potreba kontaktu spoločne s potrebou bábätka mať oporu pre svoje telo a v bezpečí zaspávať v úzkom spojení s matkou. V kontakte s matkou navyše deti spia kvalitnejšie, ich telesná teplota je regulovaná lepšie a tiež sú regulované ich spánkové cykly. V šatke či nosiči je možné nájsť polohy, v ktorých sa dieťa môže dojčiť a nosiť zároveň. Ďalšou možnosťou je dojčenie bábätka pri ležaní matky v posteli (bez perinky), pričom bábätko môže po výdatnom dojčení zaspať a po prebudení sa môže opäť nadojčiť.

e) Už desaťročia je vedecky akceptovaný fakt, že dojčené deti sa dojčia podľa svojich potrieb (niekedy opisované ako "dojčenie na požiadanie") a dojčia sa často. Toto je normálny vzorec správania dojčených detí, ktorý sa líši od správania detí, ktoré sú na umelej výžive. Myšlienka, že by bol problém dojčiť dieťa v kratších intervaloch ako 2 hodiny, teda nemá oporu v žiadnej vedeckej literatúre. Bábätká majú byť dojčené vtedy, keď o dojčenie prejavia záujem. To, že dojčenie treba ohraničiť nejakými časovými intervalmi, je dávno prekonaná myšlienka. Navyše deti majú záujem o dojčenie aj z iných dôvodov než len preto, aby získali mlieko. Deti sa dojčia práve pre potrebu kontaktu s matkou, z dôvodu regulácie srdcovej činnosti či dýchania, z dôvodu potreby zaspať alebo sa upokojiť. Tieto dôvody na dojčenie sú rovnako legitímne ako pitie materského mlieka z prsníka.

f) A rovnako neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by "spojenie natráveného mlieka s čerstvým mliekom" predstavovalo akýkoľvek problém. Toto vyznieva tak, ako keby dieťa mohlo piť materské mlieko jedine na prázdny žalúdok, a to nie je pravda. Dokonca aj pri predčasne narodených deťoch existujú štúdie, že je pre ne prospešné "kontinuálne kŕmenie" - to znamená, kvapkanie malých kvapiek mlieka prakticky bez prerušenia namiesto kŕmenia v určitých časových intervaloch v stanovených dávkach.

Toto všetko platí bez ohľadu na to, aká perinka sa použije - či už je páperová (= péřová) alebo "klasická" alebo "zavinovačka" či rýchlozavinovačka, prípadne rozličné druhy "tenkých látkových periniek" či balenie natesno do plienky. Je časté, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí povedia, že "na perinku nedám dopustiť". Je to z dvoch hlavných dôvodov: po prvé, nemajú skúsenosť s tým, ako sa starať o bábätko bez perinky, a preto sa perinka stane nástrojom, ktorý využívajú a ktorý im "pomáha", pretože iné nástroje nepoznajú a nevyskúšali, a po druhé, bábätká v perinke spia niekedy dlhšie - čo však nie je žiaduce. Tento efekt "dlhšieho" spania využívajú aj v pôrodniciach bez toho, aby si ľudia uvedomovali, že perinka bráni tomu, aby sa dieťa budilo a dojčilo podľa svojich potrieb. A to, že sa perinky rozsiahlo používali a používajú v nemocniciach vytvára ešte silnejší dojem, že sú potrebné.