Kojenie 13 mesacneho syna

Odpoveď

Milá Kristína,

ročné deti sa takto správajú. Áno, toto je prejav citovej naviazanosti dieťaťa na matku a dojčenie je nástrojom vzťahovej väzby dieťaťa na matku a naopak. Citovej naviazanosti, ktorú má ročné dieťa zažívať. To, čo vaše dieťa robí, je úplne normálne a to, že to robí tak má byť. Žijeme v spoločnosti, kde prestalo byť už pred mnohými rokmi naviazanie dieťaťa na matku považované za normálne. V spoločnosti, kde drvivá väčšina  ročných ani starších detí už nie je dojčená. Napriek tomu, kdekoľvek poviete komukoľvek o tom, že vaše dieťa je na vás naviazané, zrazu má každý skúsenosti s ročnými dojčenými deťmi a každý si je istý, že to, čo vaše dieťa robí nie je v poriadku a že vaše dieťa bude v budúcnosti určite menej samostatné a viac naviazané.

Po 1. roku života je dojčenie nesmierne dôležité, a to tak pre zdravie dieťatka ako aj mamičky. Okrem toho práve v tomto období vystupujú do popredia mnohé podstatné psychologické aspekty dojčenia. V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že bábätko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. Častým dôvodom pre dojčenie dieťatka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. Dojčenie má teda množstvo funkcií nielen výživovú. A jednoročné dieťa sa v tomto nijako nelíši od 10-mesačného dieťaťa či 6-mesačného dieťaťa. A ak sa líši, tak možno tým, že tieto funkcie dojčenia netýkajúce sa výlučne príjmu mlieka vystupujú do popredia. Toto si neuvedomujú mnohí ľudia, ktorí považujú dojčenie sa ekvivalent jedenia. To, že je dieťa po 1. roku života dojčené na požiadanie, je správne. V spoločnosti nepanuje veľké porozumenie toho, čo dojčenie pre dieťa znamená. Dieťa, ktoré sa dojčí, pretože spadlo, pretože je nešťastné, nespokojné, potrebuje vyriešiť nejaký problém, ktorý ešte nie je schopné v tomto veku riešiť inak, robí to najlepšie, čo môže. V takýchto situáciách totiž nevyužíva prsník ako zdroj potravy, ale naopak obracia sa so svojím problémom na svoju mamičku a fyzickým spôsobom napĺňa svoje potreby, ktoré ešte nedokáže verbalizovať či intelektuálne riešiť, a učí sa, že vzťahy, a nie veci, riešia problémy. Toto je jedna z funkcií dojčenia, ktorú deti a matky využívali odnepamäti. V dnešnej dobe paradoxne chceme, aby deti boli "samostatné" príliš skoro. Na koho iného sa majú v čase ťažkostí obracať, keď nie na matku?

A ľudia tiež do veľkej miery nepoznajú jednotlivé míľniky dojčenia:

- do približne 2. roku života by deti ešte stále mali byť dojčené na požiadanie, v prípade detí, ktoré na dojčenie v zápale hry "zabúdajú", je dobré dojčenie ponúkať.

- po 2. roku je dojčenie pevne ustanovené a deti sa budú dojčiť, aj keď im dojčenie nebude ponúkané, vtedy platí všeobené pravidlo "neponúkať, neodmietať" (čo samozrejme nevylučuje vzájomnú dohodu matky a dieťaťa o tom, kde a kedy sa bude dojčenie odohrávať).

- a tretí míľnik: prirodzené odstavenie dieťatka, ktoré je na to pripravené - toto nastáva v individuálnom čase a je charakterizované spokojnosťou dieťaťa i matky s dosiahnutým míľnikom.

Dojčenie nemožno obmedzovať len na "jedlo", príjem mlieka je len malá časť toho, čo dojčenie znamená. Preto sa na dojčenie nemôžu aplikovať predstavy o tom, že dieťa si upokojenie bude spájať s jedlom. Dojčené dieťa si upokojenie bude spájať s pomocou iného človeka - toho najbližšieho, svojej mamičky, a tak je to správne. Podľa štúdií práva nedojčené deti majú vyššie riziko obezity. A taktiež riziko toho, že problémy budú deti riešiť pomocou jedla je vyššie pri nedojčených deťoch ako pri dojčených.

Je normálne, že vaše bábätko je na vás závislé - podobne to je aj v tehotenstve. Nezávislosť prichádza až vtedy, keď sú naplnené potreby dieťatka, teraz je logické, že vás vaše bábätko potrebuje - cez deň ako aj v noci. To, že vás dieťatko teraz veľmi potrebuje, vyplýva z toho, že je ešte maličké. 

Prečítajte si aj tento príbeh – ako jeden z možných príkladov toho, ako prebieha vývoj v oblasti naviazania a „nesamostatnosti“ pri dojčenom dieťati a ako v procese prirodzeného odstavenia takéto dieťa prekonáva svoju „nesamostatnosť“ a stáva sa práve naopak nezávislým a samostatným jedincom:

http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie/