Prínos dojčenia dvojročného dieťaťa po fyzickej stránke

Odpoveď

Milá Anomis,

keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 – 5 rokov.

Človek je sociálny tvor. To znamená, že jeho predstavu o tom, čo je normálne, formuje spoločnosť. To, čo okolo seba vidí. V oblasti dojčenia sme sa tak dostali do kurióznej situácie: Dlhé tisícročia dojčenie bolo a stále je prirodzeným spôsobom výživy detí a starostlivosti o ne počas prvých rokov života. Z tohto obdobia ešte do dnešných čias prešli niektoré výroky, ako „mlieko ti tečie po brade“, „mliečne zúbky“ – zuby, ktoré má dieťa počas obdobia dojčenia a keď začnú rásť trvalé zuby, deti sa v tom čase odstavujú – tieto výroky svedčia o tom, že kedysi sa deti dojčili dlhodobo a bolo to považované za normálne. Odvtedy sa však časy zmenili. Deti prestali byť dojčené. Hoci 98 % matiek zamýšľa dojčiť, reálne dojčí ešte po šiestom mesiaci len veľmi malá skupina matiek. Dojčenie sa stráca. Ak matky dojčia aj staršie deti, tak ich dojčia doma, kde ich nikto nevidí, nie je bežné vidieť či vedieť o tom, že deti kedysi boli dojčené 3 – 5 rokov.

A keďže je človek sociálny človek, začal za normálne považovať nedojčenie. Kŕmenie fľašou umelým mliekom. Starostlivosť o bábätko v predstavách našej spoločnosti zahŕňa kŕmenie bábätka v určitých intervaloch, uspokojenie sacieho reflexu cumlíkom (dokonca do takej miery, že keď sa dieťa dojčí či uspáva na prsníku, tak sú ľudia, ktorí matke povedia, že dieťa používa jej prsník namiesto cumlíka), samostatné spanie v postieľke a v kočíku. Toto robila ešte predchádzajúca generácia s takmer všetkými deťmi, toto sme sa učili robiť počas celého detstva pri hre s bábikami.

A tak sme sa dostali do situácie, keď je síce dojčenie normou, ale spoločnosť ho ako normu reálne nevníma. A preto je úplne pochopiteľné aj to, že verejnosť vníma dojčenie ako niečo zvláštne a zamýšľa sa nad tým, či dojčenie vôbec na verejnosť patrí. Nesprávne sme začali považovať dojčenie za niečo „intímne“. Prestali sme úplne vidieť staršie dojčené deti. Mamičky, ktoré normálne dojčia svoje dieťa aj ďalej, sa často stretávajú s tým, že ich považujú za nie úplne normálne, prípadne si ľudia myslia, že matky vnucujú dojčenie deťom, ktoré už dávno dojčenie nepotrebujú.

Aj preto nie je jednoduché odrážať útoky okolia. Argumenty prečo je dôležité dojčenie aj z fyzického hľadiska – z hľadiska zloženia materského mlieka ale aj vplyvu dojčenia = satia na prsníku ako takého, si môžete prečítať napr. v tomto článku:

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie-sa-u-nas-nepovazuje-za-normalne/

Dojčenie normálnej dĺžky niekoľkých rokov (čiže „dlhodobé dojčenie“) je normálne a vďaka nemu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. A takýto normálny vývin nemá žiadne plusy. Rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota nemá plusy. Je normálna. Vysoká teplota prináša problémy, riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká, problémy. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky.

Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Avšak akékoľvek argumenty pre dojčenie si naštudujete, svoje okolie pravdepodobne nepresvedčíte argumentmi o význame dojčenia. Z našich skúseností sa matkám najviac osvedčilo, ak akúkoľvek debatu s ľuďmi, o ktorých vedia, že ich v dojčení nepodporujú, ukončia ešte pred tým, než sa rozvinie, napr. poznámkou „Nám to takto vyhovuje.“ Oplatí sa pred týmito ľuďmi sa nesťažovať na to, aká je dnes starostlivosť o dieťa náročná, ako sa dojčilo už 50x za posledné dve hodiny, ako ste nestihli dovariť ani polievku, či ísť na záchod, lebo sa stále chcelo dojčiť, či na to, ako ste sa nevyspali. Posťažovať sa na to, aké je to ťažké vám odporúčame pred ľuďmi, o ktorých viete, že ich automatická reakcia nebude: „Tak načo ešte dojčíš?“ Ideálne prostredie pre získanie podpory a povzbudenia pre pokračovanie v dojčení, predstavujú podporné skupiny dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/