18mesačné dieťa sa chce stále dojčiť

Odpoveď

Milá Miriam,

nerobíte chybu, keď dcérke umožníte sa dojčiť, keď si dojčenie vyžaduje.  Mnohé deti sa vo veku vašej dcérky dojčia presne tak, ako popisujete a je to úplne normálne. Vašu otázku zverejníme aj na našom Facebooku, na ktorom môžete nájsť povzbudivé odpovede ostatných mamičiek:

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=1273669722705854&id=123305271075644&ref=notif&notif_t=like&notif_id=1476209010337166

To, že sa intervaly dojčenia s vekom nepredlžujú, je relatívne typické. Mnoho ľudí si myslí, že s vekom sa predĺžia intervaly dojčenia, a sú sklamaní, že sa tak nedeje.  Práve naopak – obdobie 1,5 – 2 roky je pre mnohé deti práve obdobím, v ktorom sa často dojčia častejšie než keď boli novorodencami.

Otázky, na ktoré sa pýtate, si kladie množstvo mamičiek s dojčenými deťmi po roku. Je to do veľkej miery spôsobené tým, že v našej spoločnosti sa dojčenie po roku nepovažuje za bežné a normálne. A keďže sa väčšina detí v tomto veku už dávno nedojčí, matkám ale aj ich okoliu chýbajú potrebné vzory. Ani vaša staršia dcérka sa takto nedojčila, čo vzhľadom na to, že v dvoch rokoch sa nakoniec prestala dojčiť úplne, nie je prekvapivé. Bežná predstava je, že takéto veľké dieťa by sa už malo dojčiť len párkrát za deň a že už to preňho nie je potrebné. Realita je presne opačná. Mnohé deti sa vo veku vášho druhého dieťatka dojčia presne tak, ako popisujete a je to úplne normálne.

Najťažšie na tom, je pravdepodobne predstava, že to už má byť inak, že už by toho dojčenia malo ubúdať a ono je to stále rovnaká alebo ešte častejšia frekvencia a snahy o zmenu sú väčšinou neúspešné, pretože 18-mesačné dieťa dojčenie prirodzene veľmi potrebuje. Všetky deti však prirodzene smerujú k odstaveniu a odstavenie nastane rovnako ako jedného dňa vaše dieťatko začalo chodiť - smerovanie k samostatnosti a nezávislosti je základnou črtou vývoja detí a dojčenie je najlepším pomocníkom pri získavaní potrebnej istoty a dôvery pre budúcu samostatnosť.

Na druhej strane je pochopiteľné, že nakoľko už dojčíte 1,5 roka, dostali ste sa do fázy, v ktorej sa mamičky typicky v tejto dobe nachádzajú: Už ste urobili veľmi veľa a neviete si predstaviť, ako to celé bude vyzerať ďalej. Mnohé matky v tomto čase sa cítia vyčerpané, zvlášť, ak sa k tomu starajú ešte o ďalšie dieťa. Niet divu. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Niekedy človek obviňuje dojčenie zo všetkého – dieťa sa často v noci budí a dojčí sa – ľudia potom často hovoria, že to práve dojčenie spôsobuje nočné budenie a ak sa dieťa odstaví, tak sa prestane dieťa budiť, lebo sa už nedojčí. Ale ono sa nebudí preto, že predčasné ukončenie dojčenia dieťa donútilo prestať komunikovať svoju potrebu nočnej starostlivosti. Nie preto, že by ju už nepotrebovalo.

Všetky pocity, ktoré popisujete, spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vášho dieťatka utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vášho dieťatka, je dôležité pre vaše zdravie a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné.

Aj po 1. roku života je dojčenie nesmierne dôležité, a to tak pre zdravie dieťatka ako aj mamičky. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Okrem toho práve v tomto období vystupujú do popredia mnohé podstatné psychologické aspekty dojčenia. V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Preto sa dieťatko chce dojčiť často, aj keď môže byť práve napapané a nie je ani smädné. Predstava nahradenia dojčenia vodou alebo čajíkom je pre dieťa úplne nepochopiteľnou predstavou, ono sa primárne nedojčí preto, že sa chce napiť. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že dieťatko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. V tomto smere ide ešte stále o veľmi malé bábätko, ktoré túto funkciu dojčenia potrebuje rovnako intenzívne ako keď bolo novorodencom. Rozdiel je v tom, ako to vníma matka a okolie. Pri novorodencovi bolo prirodzené dojčiť často, dlho, pri ročnom dieťati vzhľadom na to, že ročné dojčené deti nevidíme bežne okolo seba – začne človek uvažovať nad tým, či je toto ešte normálne a to logicky pridáva k častému dojčeniu nechuť zo strany matky, pocit vyčerpania, nepochopenia pre to, prečo to dieťa robí. A tomuto stavu nepomáha ani nastavenie okolia, ktoré dokáže matku dojčiacu staršie bábätko mimoriadne zneistiť, či toto je naozaj správne a či je to prospešné pre bábätko.

Dojčenie vášmu dieťatku naďalej poskytuje tie funkcie, ktoré poskytovalo v útlom detstve: Častým dôvodom pre dojčenie dieťatka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. Dojčenie má teda množstvo funkcií nielen výživovú. A 1,5 ročné dieťa sa v tomto nijako nelíši od 6-mesačného dieťaťa či 6-týždňového dieťaťa. A ak sa líši, tak možno tým, že tieto funkcie dojčenia netýkajúce sa výlučne príjmu mlieka vystupujú do popredia. Toto si neuvedomujú mnohí ľudia, ktorí považujú dojčenie sa ekvivalent jedenia. To, že je dieťa po 1. roku života dojčené na požiadanie, je správne. V spoločnosti nepanuje veľké porozumenie toho, čo dojčenie pre dieťa znamená. Dieťa, ktoré sa dojčí, pretože spadlo, pretože je nešťastné, nespokojné, potrebuje vyriešiť nejaký problém, ktorý ešte nie je schopné v tomto veku riešiť inak, robí to najlepšie, čo môže. V takýchto situáciách totiž nevyužíva prsník ako zdroj potravy, ale naopak obracia sa so svojím problémom na svoju mamičku a fyzickým spôsobom napĺňa svoje potreby, ktoré ešte nedokáže verbalizovať či intelektuálne riešiť, a učí sa, že vzťahy, a nie veci, riešia problémy. Toto je jedna z funkcií dojčenia, ktorú deti a matky využívali odnepamäti. V dnešnej dobe paradoxne chceme, aby deti boli "samostatné" príliš skoro. Na koho iného sa majú v čase ťažkostí obracať, keď nie na matku?

A ľudia tiež do veľkej miery nepoznajú jednotlivé míľniky dojčenia:

- do približne 2. roku života by deti ešte stále mali byť dojčené na požiadanie, v prípade detí, ktoré na dojčenie v zápale hry "zabúdajú", je dobré dojčenie ponúkať.

- po 2. roku je dojčenie pevne ustanovené a deti sa budú dojčiť, aj keď im dojčenie nebude ponúkané, vtedy platí všeobecné pravidlo "neponúkať, neodmietať" (čo samozrejme nevylučuje vzájomnú dohodu matky a dieťaťa o tom, kde a kedy sa bude dojčenie odohrávať).

- a tretí míľnik: prirodzené odstavenie dieťatka, ktoré je na to pripravené - toto nastáva v individuálnom čase a je charakterizované spokojnosťou dieťaťa i matky s dosiahnutým míľnikom.

Dojčenie nemožno obmedzovať len na "jedlo", príjem mlieka je len malá časť toho, čo dojčenie znamená. Preto sa na dojčenie nemôžu aplikovať predstavy o tom, že dieťa si upokojenie bude spájať s jedlom. Dojčené dieťa si upokojenie bude spájať s pomocou iného človeka - toho najbližšieho, svojej mamičky, a tak je to správne. Podľa štúdií práva nedojčené deti majú vyššie riziko obezity. A taktiež riziko toho, že problémy budú deti riešiť pomocou jedla je vyššie pri nedojčených deťoch ako pri dojčených.

Veľká časť toho, čo momentálne pociťujete a riešite, súvisí s tým, aké má spoločnosť očakávania pre správanie sa týchto detí. Pretože je pochopiteľné, že intenzívna starostlivosť o dieťa je náročná, ťažká a vyčerpávajúca. A veľká časť toho, ako toto človek vníma, súvisí s tým, ako sa očakáva, že by sa mal cítiť. Podobne vyčerpane a rezignovane sa cítia mnohé ženy v poslednom trimestri tehotenstva a nemajú chuť pokračovať ďalej a vydržať do pôrodu. Keďže však všetci vedia, že predčasný pôrod prináša riziká, nikto žene v tomto čase nebude hovoriť, aby si išla dať vyvolať predčasný pôrod, aby sa začala cítiť lepšie. Predčasné odstavenie prináša riziká pre zdravie dieťaťa aj matky. A napriek tomu, že starostlivosť o dieťa môže byť a je náročná, v spoločnosti, kde je dojčenie normou, nikto matky nenahovára na predčasné odstavenie, naopak, poskytne matke nástroje na ventiláciu svojich pocitov, potrebné povzbudenie a pomoc. Tieto matky potrebujú množstvo podpory a povzbudenia. Takúto podporu by mali dostávať od svojho okolia, od spoločnosti. Keďže sa však spoločnosť odklonila od dojčenia ako normy, je možné získať takúto podporu napr. v podporných skupinách dojčiacich matiek. Nájdite si vo svojom meste poradkyňu, ktorá vedie takúto skupinu a zúčastnite sa stretnutia:

http://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

V tejto skupine zažijete niečo, čo vám môže pomôcť vidieť vašu situáciu v inom svetle, a dodá vám to množstvo energie pokračovať v dojčení ďalej. Po podpornej skupine sa budete cítiť úplne inak. Podporné skupiny dojčiacich mamičiek sú malou ukážkou toho, ako dojčenie prebieha od maličkých bábätiek až po staršie deti, a sú povzbudením pre všetkých, ktorých okolie už tlačí do odstavenia. Uvidíte, že veľká väčšina detí okolo roka sa dojčí presne ako váš synček. Budete sa môcť ostatných mamičiek spýtať, ako zvládajú situácie, ktoré vás teraz trápia. Napr. v oblasti nočného dojčenia sme z tipov mamičiek vypracovali článok:

http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

Stojí za to pokračovať v dojčení. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Tu sú príbehy matiek popisujúce ako môže prebiehať prirodzené odstavenie dieťaťa:

Prirodzene odstavenie syna, a čo mi dala cesta k nemu

Dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie

Prečítajte si aj tieto naše články o význame dlhodobého dojčenia:

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene/

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie-sa-u-nas-nepovazuje-za-normalne/