1,5 rocne zavisle dieta

Odpoveď

Milá Zuzka,

v situácii, ktorú popisujete, je logické sa pýtať, či ste niekde neurobili chybu, či ste nemali dojčenie začať už dávno obmedzovať, aby sa vaše dieťatko teraz správalo inak. Nehovoriac o tom, že tieto výčitky vám určite pravidelne robí vaše okolie. V oblasti dojčenia predstavy o tom, ako sa majú správať bábätká a staršie deti formuje najmä norma toho, ako sa správajú nedojčené deti, keďže staršie dojčené deti nie sú v našej spoločnosti bežné. A tak sa očakáva, že deti v tomto veku budú už plne na pevnej strave a teda budú veľa a často jesť, budú dobre piť a prespia celú noc. Takto sa ale správajú predovšetkým nedojčené deti a s nedojčením sa spájajú rôzne riziká pre zdravie dieťaťa, aj matky.

Mnohé zo správania vášho dieťatka je bežnou súčasťou správania detí, ktoré sú v jeho veku dojčené. Je pomerne typické, že mnohé tieto deti nezjedia veľa príkrmov, dojčené deti typicky v 1,5 ešte len začínajú postupne piť trochu väčšie množstvá tekutín, typicky sa v noci dojčia často, aj omnoho častejšie, než sa dojčí vaše dieťa. Z tohto pohľadu ste neurobili žiadnu chybu, ak ste synčekovi umožnili dojčiť sa tak často, ako to potreboval – vaše dieťa sa nespráva inak, než mnohé dojčené deti v jeho veku. Práve naopak, dojčenie na požiadanie bol jeden zo základných predpokladov, aby ste sa vôbec dostali s dojčením až do tohto veku dieťaťa. Svetová zdravotnícka organizácia definuje dojčenie podľa potrieb dieťaťa ako jednu z hlavných podmienok úspešnosti dojčenia. Vďaka tomu, že ste svojmu synčekovi umožnili sa dojčiť podľa svojich potrieb, ste umožnili synčekovi dojčiť sa a nevystavili ste jeho aj seba riziká predčasného odstavenia.

Z hľadiska jedenia a pitia je vo vašej situácii rozhodujúce, či váš synček naďalej priberá a prospieva. V prípade, že áno, potom nemusíte nijako riešiť fakt, že teraz nepapá veľké množstvá príkrmov a veľa nepije. Toto sa zmení samo od seba a nemusíte pre to nič urobiť. Dojčenie aj v tomto veku dieťaťa pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa a vaše dieťatko je ešte stále len v období  zavádzania príkrmov. Toto obdobie definuje Svetová zdravotnícka organizácia od 6 mesiacov do 24 mesiacov (a to znamená, že máte ešte pol roka, kým dieťa začne jesť väčšie množstvá jedla). Obdobie zavádzania príkrmov má byť obdobím skúšania chutí, vôní, konzistencií rôznej potravy, bez dôrazu na to, koľko dieťa spapá alebo vypije. Teraz je dôležité, aby sa dieťatko učilo jesť, aby získavalo k jedlu pozitívny prístup, aby sa s jedlom malo možnosť hrať, aby malo možnosť napodobňovať rodičov a iné deti pri jedení a zoznamovalo sa s bežnými rodinnými jedlami, ktoré rodina konzumuje. Ak je dieťa popri tom dostatočne dojčené, naďalej by malo priberať a prospievať. Ak sa tak nedeje, riešením nie je obmedzenie dojčenia. Riešením v takom prípade je skontaktovať sa s poradkyňou pri dojčení a pozrieť sa spoločne na to, čo sa dá v dojčení zlepšiť tak, aby dieťatko malo vyšší prísun materského mlieka. Obmedzenie dojčenia neznamená automaticky, že dieťa bude lepšie jesť. Práve naopak. Prečítajte si naše tipy, ako riešiť túto situáciu pri podobnej otázke z našej poradne:

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2898

Nočné dojčenie je v tomto veku bábätka väčšinou najintenzívnejšie a najnáročnejšie. V tejto oblasti vám môže pomôcť pochopiť, prečo bábätko potrebuje v tomto čase intenzívnejšiu starostlivosť aj v noci a získať víziu, že toto takto nebude večne a už čoskoro sa začne toto zlepšovať. Tieto vysvetlenia spolu s praktickými tipmi, ako si zjednodušiť nočné dojčenie, nájdete v tomto článku:

http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

Vo všeobecnosti obavy, ktoré spomínate, sú veľmi typické pre tento vek bábätka. Matkám v tomto veku detí chýbajú vzory toho, ako môže vyzerať správanie dojčených detí a vízia toho, ako to bude pokračovať v nasledujúcich mesiacoch. Predstava toho, že dieťa nikdy nezačne samostatne jesť, že sa nikdy nenaučí zaspať samo a prespať celú noc, vyvoláva veľmi silné obavy. A navyše – tieto obavy nie je kde ventilovať, pretože ak sa posťažujete svojmu okoliu, vo väčšine prípadov matky zažívajú reakciu, ktorá ich v dojčení ešte viac zneistí – počúvajú od okolia, ako si za to môžu samy, ako už dávno mali nastaviť pravidlá, ako ich dieťa zneužíva a ako s tým musia niečo urobiť čo najskôr, lebo neskôr to bude len horšie. Nie je to tak. Vaše dieťa začne jesť, piť a raz zaspí samo a prespí celú noc. Teraz to nedokáže. Rovnako, ako v pol roku života nedokázalo chodiť, ale teraz to dokáže. Deti prirodzene smerujú k dospievaniu. V dojčení prirodzene smerujú k odstaveniu. Potrebujú čas. A ich matky potrebujú podporu a povzbudenie, že bude aj lepšie. Presne to môžete nájsť na podporných skupinách dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

V podporných skupinách uvidíte mamičky s deťmi podobného veku, ktoré riešia podobné otázky, dostanete potrebné vysvetlenia, informácie a tipy od mamičiek a tiež povzbudenie od matiek, ktoré budú na skupine so staršími deťmi.

Čo sa týka hrania sa s bradavkami, toto nie je povinná súčasť dojčenia. Mnohé deti toto robia a zjavne sa toto nedeje len v týchto časoch – mnohé historické obrazy alebo sochy zobrazujúce dojčenie, zobrazujú staršie deti s rukou na druhom prsníku. Je pravdepodobné, že dieťa stimuláciou druhej bradavky mení tok mlieka v prsníku. Mnohé deti reagujú na snahu odtiahnuť im ručičku veľmi ťažko zvládnuteľným správaním. Záleží len na vás – ak vás toto správanie pri dojčení obťažuje natoľko, že ho potrebujete zmeniť, pokúste sa nastaviť pravidlá a trvať na tejto úprave. Táto zmena musí vychádzať z poznania vášho dieťaťa a z vášho odhodlania pre zmenu. Niektorým deťom stačí napríklad počas dojčenia ručičku držať tak, aby to vôbec nemohli robiť. Iným nie. Môžete mu dať napríklad slovíčkom "nie" najavo, že vás pri dojčení nesmie zraňovať. Máte právo dať synčekovi jasne najavo, že takéto správanie vám spôsobuje bolesť.