Odstavenie

Odpoveď

Milá Susi,

je pochopiteľné, že sa cítite vyčerpaná a frustrovaná a uvažujete o ukončení dojčenia. Navyše okolie ženám v takejto situácii často hovorí, že to, čo sa deje ohľadom jedenia či spánku bábätka súvisí s faktom, že ho nechali dojčiť sa „príliš dlho“ a predstavujú si, že ukončením dojčenia dieťa začne normálne jesť a prespí celú noc. Toto sa však nemusí stať a preto vám ponúkame aj ďalšie vysvetlenia a tipy. Ak by ste sa napriek tomu rozhodli dojčenie ukončiť, informácie o tom, ako je možné dojčenie ukončiť, ktoré nájdete v tomto článku:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/Odstavenie/

Tento článok prináša informácie o tom, ako postupovať pri zastavovaní tvorby mlieka, aby ste sa mohli vyhnúť zbytočným opatreniam (medzi ktoré patria napríklad lieky na zastavovanie tvorby mlieka, či zväzovanie prsníkov alebo zbytočné obmedzovanie príjmu tekutín). Článok tiež prináša všeobecný návod, ako postupovať pri deťoch rôzneho veku pri ukončovaní dojčenia. Týmto procesom vás môže previesť aj laktačná poradkyňa MAMILY osobne:

https://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

pretože každé dieťatko je iné a vyžaduje si individuálnych prístup.

S laktačnou poradkyňou MAMILY vám odporúčame stretnutie aj preto, že na osobnom stretnutí môžete vyhodnotiť omnoho presnejšie všetky aspekty vašej situácie. Pretože ukončenie dojčenia u mnohých detí nespôsobí, že začnú normálne jesť jedlo. A v takom prípade, bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. To, že sa 2-ročné dieťa dojčí je normálne a správne pre jeho vývoj. Dojčenie nie je príčinou problémov, medzi aké patrí napríklad to, že dieťa menej papá, hoci ženy, ktoré riešia podobnú situáciu, sa často stretávajú s tlakom spoločnosti a okolia v predstave, že za túto situáciu „môže“ dojčenie. Dojčenie však nie je príčinou toho, prečo dieťa odmieta jesť viac potravy a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť – materské mlieko a s tým aj dojčenie.

Najdôležitejšou otázkou v prípade, že väčšie dieťa „visí na prsníku“ a pritom odmieta jedlo, je ako vyzerá jeho priberanie a prospievanie. Ak by dieťatko nepriberalo, jedna z možností tiež je dať bábätku skontrolovať hladinu železa a zinku v krvi, pretože toto niekedy môže byť jedna z možných príčin nechutenstva dieťaťa. Okrem toho má niekedy zmysel vyhodnotiť aj to, ako vyzerá pitie dieťatka na prsníku, pretože niekedy paradoxne bábätká odmietajú jedlo preto, že nezískavajú dostatok mlieka z prsníka a zvýšenie tvorby mlieka a kroky pre zvýšenie príjmu mlieka pri dojčení zvýšia aj chuť bábätka na jedlo. Je pre vás dôležité vedieť aj to, že materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebujú mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou.

Situácia, kedy dojčené dieťa odmieta jedlo a pritom nepriberá, sa často zlepší zvýšením príjmu materského mlieka z prsníka. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dieťatku pomohli, aby sa postupne naučilo papať rozličné jedlá, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
1) Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
2) Nenúťte ho do jedla. Netlačte na naň.
3) Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
4) Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
5) Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
6) Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
7) Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
8) Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
9) Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Vo vašej situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vaše dieťatko jesť. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dieťatko nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ho spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo mu pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže.

Spánok detí sa postupne vyvíja a deti postupne prestávajú potrebovať spánky cez deň. Obdobia, kedy sa dieťa dostáva do vývojového štádia, v ktorom niekedy nezaspí cez deň, sú mimoriadne náročné. Tieto obdobia však nespôsobuje dojčenie. Tento vývoj zažívajú všetky matky detí, či už ich dojčia alebo nie a je pochopiteľné, že táto situácia sa spája s vyčerpaním u matky. A vyčerpanie nie je stav, v ktorom sa dobre hľadajú riešenia. Má preto zmysel pred tým, než urobíte rozhodnutie, ako ďalej postupovať, požiadať o pomoc rodinu či blízkych a získať čas na to, aby ste sa aspoň trochu dospali. Napríklad počas dňa, keď by ste si mohli ľahnúť, kým sa niekto iný zahrá s dieťatkom, či s ním pôjde na prechádzku. Alebo si ľahnite s dieťaťom, ak bude potrebovať denný spánok a spite s ním popri dojčení. Ak sa pár dní po sebe trochu viac vyspíte, bude jednoduchšie hľadať riešenia, ako pokračovať ďalej. Pretože toto je obdobie, ktoré čoskoro prejde. V čase, kedy dieťa prestáva potrebovať posledný denný spánok je často pre mnohé deti do večera veľmi ďaleko a niekedy sa stane to, že nakoniec neskôr poobede zaspia a potom sa ešte zobudia a nočný spánok nasleduje až neskôr v noci. Je pomerne typické, že dojčené dieťa v tomto veku potrebuje dojčenie na zaspatie a je náročné uspať ho iným spôsobom. Zdá sa, akoby dojčenie spôsobovalo dlhé uspávanie a časté nočné budenie, ale v skutočnosti je dojčenie nástrojom, ktorý pomáha dieťaťu zaspať. A z tohto pohľadu, ak by sme chceli, aby dieťa nezaspávalo pri dojčení a aby v noci nepotrebovalo dojčenie, znamená to presunúť starostlivosť o dieťa z dojčenia na niečo iné. To znamená nahradiť večerné a nočné dojčenie nosením dieťaťa na rukách, hojdaním, nosením v šatke či nosiči, pohupovaním sa na fitlopte. Dieťa sa totiž nebudí preto, že potrebuje dojčenie. Dojčenie je skrátka v tej situácii najjednoduchší spôsob, ako dieťa znova uspať. Aj preto proces odstavovania si v tejto oblasti vyžaduje individuálne poznanie dieťaťa, veľa tvorivosti a množstvo energie, aby sa dieťa postupne naučilo akceptovať iné spôsoby uspávania a udržiavania v spánku. Preto je pre mnohé ženy jednoduchšie využiť viaceré praktické tipy, ako si zjednodušiť nočnú starostlivosť o dieťa dojčením:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/