Káva

Odpoveď

Milá Karolíno,

počas dojčenia môžete piť kávu. Počas dojčenia sa matkám - zdá sa - zakazuje preventívne všetko. Jedným z hlavných dôvodov je aj to, že dojčenie sa často považuje za prechodnú záležitosť pár týždňov či mesiacov. Vôbec sa nezvažuje, že kladenie takýchto prekážok či obmedzení pre život matky, môže viesť k zníženiu dĺžky dojčenia - napríklad "aby si žena už konečne mohla dať kávu, kedy chce". Obmedzenia tohto typu predstavujú jednu z hlavných prekážok pre dlhodobé dojčenie a zvyšujú tým riziká vyplývajúce z ukončenia dojčenia pre zdravie matky a zdravie dieťaťa. Ak je žena zvyknutá piť kávu, tak predstava, že nesmie piť kávu, môže výrazne ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, ako dlho bude dojčiť. Túžba dať si kávu môže spôsobiť, že bude uvažovať o tom, že skončí s dojčením skôr, čo nie je opodstatnené. Rozličné obmedzenia v dojčení môžu predstavovať pre dlhodobé dojčenie problém. Dojčenie sa potom vníma ako „obeta“, niečo, čo matka vydrží, ale v skutočnosti túži po návrate „do normálu“. 

Existuje akási predstava o tom, že materské mlieko je ohrozené takmer všetkým, čo matka zje alebo urobí. Časť tejto predstavy pochádza z minulosti, keď sa ľudia na dojčenie pozerali ako na niečo, čo trvá prvých pár týždňov po pôrode, prípadne niekoľko prvých mesiacov. A dojčenie bolo vnímané ako jednoducho nahraditeľné umelou výživou. Umelá výživa sa javila ako „vždy bezpečná“ a materské mlieko ako „nepredvídateľné“ a vzhľadom na aktivity a životosprávu matky „potenciálne nebezpečné“. Dnešné poznatky o význame dojčenia, o dôležitosti toho, aby matky dojčili dlhodobo (čím sa myslia roky dojčenia, nie týždne či mesiace), a o tom, aké je dojčenie dôležité nielen pre zdravie dieťaťa a zdravie matky, ale aj pre rozvoj mozgu dieťaťa, poskytujú na dojčenie a aktivity okolo neho úplne iný pohľad. Tento pohľad zahŕňa otázku toho, čo sa stane, ak dieťatko nebude dojčené, aké zdravotné riziká nedojčenie prináša pre matku i dieťatko a vyžaduje si, aby sme sa na život pozreli realisticky a nie z hľadiska neexistujúcich „ideálnych a dokonalých matiek“. 

Dojčiace matky môžu piť kávu a pokračovať v dojčení bez obmedzení a bez toho, aby časovali pitie kávy v súvislosti s dojčením.

Čo sa týka kávy ako aj mnohých látok často sa v súvislosti s dojčením používajú stratégie ako napríklad:
a) "že prechádza do materského mlieka" - takéto vyjadrenie vystraší, ale už sa nedopovie, že v stopových množstvách, a niekedy vytvára dojem, ako keby bábätko z prsníka pilo priamo kávu. Čokoľvek, čo sa má nachádzať v materskom mlieku, sa musí najprv nachádzať v krvi a hladina kofeínu v materskom mlieku je podobne ako pri väčšine látok nízka.
b) čas, za ktorý dieťa odbúra kofeín (teda eliminačný polčas) - "odbúravanie" kofeínu je odlišné pri maličkých bábätkách a odlišné pri väčších deťoch, ale číselný údaj, ktorý sa paušálne spomenie, je ten, ktorý má potenciál vyvolať najdramatickejšiu reakciu. A znovu: nespomenú sa vôbec žiadne ďalšie parametre kofeínu, obzvlášť skutočnosť, že ho je malé množstvo, ktoré nepredstavuje problém. Okrem toho sa obchádza fakt, že dojčené sú aj oveľa staršie deti ako len bábätká a mnohé matky dojčia dlhodobo, a ak si napríklad ráno nemôžu dať kávu, tak radšej dieťa odstavia - riziko odstavenia dieťaťa sa v tejto rovnici vôbec neberie do úvahy.
Navyše štúdia z roku 2012 ukázala, že spánok bábätiek matiek, ktoré pili kávu (v štúdii sledovali dávku 300 mg kofeínu za deň), sa nijako nelíšil od spánku bábätiek matiek, ktoré kávu nepili. V súvislosti s kávou sa často hovorí o tom, že „kofeín prechádza do materského mlieka“, a následne si matky predstavujú, že bábätko ako keby v materskom mlieku pilo kávu, ktorú pijú ony.

Výraz „prechádza do mlieka“ je častý argument, ktorý sa používa bez toho, aby sa uviedlo, čo to presne znamená. V prvom rade – na to, aby niečo bolo v materskom mlieku, musí sa to nachádzať najprv v matkinej krvi. Ak si teda matka dá napríklad kávu, v ktorej je 60 mg kofeínu, v krvi z toho bude mať len určitú hladinu kofeínu (ide o množstvá, ktoré sa počítajú v mikrogramoch – 2,39 – 4,05 mikrogramu/mL), z ktorej sa do materského mlieka navyše nebude dostávať pomerne veľká časť kofeínu, ktorá je viazaná na bielkovinu. Len približne 0,06 % -  1,5 % sa môže dostať do materského mlieka. V štúdiách s matkami, ktoré pili kávu, sa ukázalo, že hladiny kofeínu v materskom mlieku boli buď nezistiteľné alebo sa počítali v mikrogramoch – čiže nesmierne malé množstvá. 

O pití kávy a dojčení kolujú rozličné nesprávne predstavy. Napríklad, že dojčiace ženy si môžu dať len „slabú kávu“ alebo že je z hľadiska dojčeného dieťatka lepšie, aby si dali kávu s mliekom, alebo že si môžu dať kávu len ráno, ale nie poobede, a podobne. Nič z toho nie je pravda.