• Mamila.sk
• Pro matky
• Příbehy matek o kojení
• S dojčením mi pomohla poradkyňa

S dojčením mi pomohla poradkyňa

Môj príbeh dojčenia možno nie je až taký komplikovaný, ako prežívajú iné mamičky s bábätkami. Ale pre mňa subjektívne to bolo veľmi náročné obdobie. Myslím, že väčším komplikáciám som predišla tým, že som poradkyňu pri dojčení kontaktovala v deň návratu z pôrodnice a ona prišla o 2dni k nám domov na osobné poradenstvo. Teraz mi je jasné, že dojčenie mohlo byť úplne bezproblémové už od narodenia synčeka, keby som vyhľadala poradkyňu v priebehu tehotenstva. Ale bohužiaľ osobné problémy, ktoré som musela riešiť počas tehotenstva mi nedovoľovali venovať sa príprave na pôrod, dojčenie... O pôrode z pohľadu gynekologického som vedela veľa z pohľadu zdravotníka – som zdravotník, ale bohužiaľ v rámci vzdelávania (stredná a vysoká škola) sa nevenuje absolútne žiadna pozornosť dojčeniu a jeho významu. Pôrod (08/2010 v Bratislave) bol náročný, vedený lekárom, za použitia epidurálky a ukončený vákuumextrakciou. Po pôrode bol malý odnesený na váženie/meranie a prinesený v perinke na chvíľu. Je mi veľmi ľúto, že som nezažila samoprisatie, a aj preto robím veľkú osvetu mojim tehotným kamarátkam o význame tejto chvíle pre mamu a dieťa. Keď ma po dvoch hodinách priviezli na izbu tak mi malého našťastie okamžite priniesli. Som rada, že sa ma nepýtali či si chcem „oddýchnuť“, ale rovno mi ho priniesli, lebo by som ako nevedomá prvorodička možno povedala, nech ho prinesú neskôr. Skúšala som v perinke bez pomoci prikladať. Bohužiaľ mi nikto v pôrodnici neporadil, každý len podkopával moje „materské sebavedomie“, ktoré bolo aj tak skoro nulové. Celý čas v pôrodnici som čakala na naliatie prsníkov, neustále prikladala malého, ktorý sa však neprisával správne, a tak si nevytiahol dosť mlieka. Mali sme problémy s priberaním synčeka. Po príchode z pôrodnice som cítila, že to takto nie je správne. Malý zaspával na prsníku, mimo neho plakal a ja som len sedela a dojčila celý deň. Samozrejme, na nálade mi to nepridalo a cítila som sa úplne beznádejne, že som neschopná.

Na internete som si prezrela stránku www.mamila.sk a kontaktovala Veroniku Mihalskú. Toto bola moja výhra. Veronika je nielen poradkyňa pri dojčení, ale aj skvelá a skúsená šatkárka. Prišla k nám, keď mal malý 6 dní. Ukázala polohy na dojčenie, ako sa má prisávať bábätko správne, kedy na prsníku pije, ako zvýšiť tvorbu mlieka. Taktiež mi ukázala, ako správne nosiť dieťatko a práve nosenie sa stalo úžasnou súčasťou nášho života! Po jej návšteve som sa cítila omnoho lepšie. Čakala nás poradňa s prevážením malého a ja som bola presvedčená, že to bude OK. Bohužiaľ sa ukázalo, že synček pribral len 90g/týždeň. Pediatrička mi odporučila prikrmovať umelým mliekom a odovzdala aj letáčik, ktorá fľaška je najlepšia. Z ordinácie som odchádzala s plačom a volala Veronike, že malý nepriberá dostatočne. Priniesla mi cievku, ktorá sa používa ako laktačná pomôcka, a ukázala dokrmovanie na prsníku, odporučila užívanie byliniek na zvýšenie tvorby mlieka. Moja tvorba mlieka napriek všetkému nestúpala, dokrmovali sme cievkou na prsníku umelým mliekom. Malý priberal stále okolo 100g za týždeň, tak mi po pár týždňoch Veronika odporučila užívanie ďalšieho prostriedku na zvýšenie tvorby mlieka. Môj gynekológ mi predpísal zopár balení, tak som ho začala užívať. U mňa zafungoval dokonale, o pár dní som si objavila na tričku mokré fľaky od vytekajúceho mliečka a tešila som sa ako malé dieťa. Samozrejme som synčekovi naďalej opravovala prisatie a sledovala pitie pozorovaním pauzy v brade a toho, či pije efektívne, odstriekavala som párkrát denne a skúšala vysadzovať podporné prostriedky na zvýšenie tvorby mlieka. Po približne 2mesiacoch som ich vysadila úplne. Synčekovi som prisatie opravovala ťahaním bradičky dole do 4. mesiaca jeho života a vtedy sa konečne začal prisávať správne. Vo veku 5, 5 mesiaca som začala syna prikrmovať tuhou stravou, ale dôsledne som často ponúkala prsník. Obávala som sa poklesu tvorby mlieka. Po začatí prikrmovania som sa asi upokojila psychicky, že malý už nie je výlučne závislý na mne a zrazu bolo mliečka dosť. Samozrejme zohralo podstatnú úlohu aj zlepšenie techniky dojčenia. Vo veku 16 mesiacov synčekovi prsník aktívne ponúkam a malý si tiež iniciatívne pýta. Som zvedavá, ako dojčenie bude vyzerať neskôr, lebo vo svojom okolí nemám dlhodobo dojčiace mamičky.

Synček sa stále veľmi rád nosí v šatke a v ergonomickom nosiči. V šatke spí dokonca aktuálne svoj denný spánok – vyzerá to síce komicky, keď do úväzu kolíska k prsníku skladám 16-mesačné dieťa, ale jeho spokojný spánok je pre mňa priorita. Stala sa zo mňa nadšená šatkárka a dojčiaca mama. S mesačným synčekom v šatke sme absolvovali slávnostnú večeru u kamarátov na svadbe, veľa rôznych nákupov, grilovačiek. On vždy spokojne sledoval zo šatky dianie a ja som bola v spoločnosti kamarátov.

Som veľmi rada, že som nepodľahla tlaku na dokrmovanie a hľadala som cestu ako dojčiť. Vďaka dojčeniu a intenzívnemu noseniu mám pocit, že som „mama so všetkým, čo k tomu patrí“.

Radka N.