• Mamila.sk
• Pro matky
• Příbehy matek o kojení
• Mám málo mlieka, a predsa dojčím

Mám málo mlieka, a predsa dojčím!

Vždy som si hovorila, že svoje dieťatko budem dojčiť. Dojčenie je predsa najprirodzenejší spôsob výživy, pomáha vytvoriť pevné puto medzi matkou a dieťaťom, pozitívne vplýva na emocionálny vývoj dieťatka a má mnoho výhod. Brala som to ako samozrejmosť, naivne som si myslela, že stačí iba chcieť. Preto som ani nevenovala žiadnu pozornosť príprave na dojčenie. No, na moje veľké prekvapenie, laktácia sa nerozbehla tak, ako som očakávala. Preplakala som mnoho nocí a neustále so m sa trápila pre nedostatok mlieka. Začala som skúšať všetky babské rady – čaj pre dojčiace ženy, Vineu, Gravimilk, zasmaže né polievky, pestrú stravu, nič však nepomáhalo. Nakoniec som p o troch týždňoch trápenia zavolala laktačnej poradkyni RNDr. Vierke Červenej, ktorá mi vyslovene „zachránila dojčenie“.

Nedokázala síce zázračne vyčarovať nadprodukciu mlieka, no ukázala mi smer, ktorým sa môžem uberať. Vysvetlila mi, čo je pre matku a dieťa dôležité po pôrode pre to, aby sa podporilo bezproblémové dojčenie. Vtedy som si uvedomila, že po pôrode mi nikto nepriložil synčeka na prsník, nikto mi nedovolil, aby som ho objala, nikto mi nevysvetlil, aký nesmierne dôležitý je kontakt koža na kožu, hoci podvedome som po tom túžila… Zobrali mi ho a na prvé dojčenie priniesli až po takmer tridsiatich hodinách. Na šestonedelí mi neukázali ako v yzerá správne prisatie, nikto ma neupozornil, že prikrmovanie fľašou môže byť začiatok konca dojčenia. Namiesto toho, sestričky kŕmili deti z fľaše ako na bežiacom páse. Plače? Určite je hladný! A milá sestrička už držala fľašku s mliekom v ruke. Hovorím, samozrejme, o vlastnej skúsenosti. Našťastie, nie všade je to rovnaké. 

Na radu laktačnej poradkyne som svojho synčeka začala dokrmovať na prsníku pomocou novorodeneckej vyživovacej cievky vsunutej cez cumlík do fľaše s mliekom a naučila som sa, ako ho mám správne priložiť, aby sa mohol prisať. Tak mu spolu s umelým mliekom tieklo aj moje materské. Takéto dokrmovanie vôbec nie je finančne náročné. Cievka stojí približne jedno euro a dá sa kúpiť v zdravotníckych potrebách. Okrem toho som si materské mlieko pravidelne odsávala a dokrmovala aj ním, čím som podporila tvorbu mlieka. Začala som užívať aj prostriedky pre podporu tvorby mlieka. Dostatok mliečka som síce nikdy nemala, ale po 4. mesiaci som umelé mlieko úplne nahradila tuhou stravou a v dojčení som pokračovala bez obmedzovania aj naďalej. Viem, že ideálnym riešením by bolo mať dostatok materského mlieka. No to, čo sa v úplnom z ačiatku pokazilo, som už nedokázala napraviť. Napriek všetkým problémom, ktoré som musela prekonať, moje úsilie a trpezlivosť stáli za tú námahu, a ja stále dojčím svojho 16-mesačného synčeka. Keby som nemala túto skúsenosť, nikdy by som neuverila, že dojčiť sa dá, aj keď má mamička málo mlieka.

Laktačná poradkyňa mi bola veľkou oporou, poskytovala mi rady nielen o dojčení, ale aj o prvých príkrmoch, výchove, dokonca mi ukázala, ako správne nosiť synčeka v babyvaku a v šatke.

Mnoho mamičiek má podobný problém ako ja. A mnohé to už vzdali, čo úplne chápem, lebo najmä na začiatku je to vyslovene drina. Ale ak môj príspevok pomôže aspoň jednej mamičke, budem veľmi rada. Každý deň si opakujem tri vety, ktoré mi pomáhajú bojovať ďalej:

1. Každá kvapka materského mlieka je cenná.

2. Každé priloženie k prsníku má veľký význam.

3. Každé dieťa má právo byť dojčené.

Dnes som na seba hrdá, že som sa nevzdala a v dojčení chcem pokračovať čo najdlhšie, pretože som presvedčená, že dojčenie nie je len kŕmenie...

Zdenka Hradská