• Mamila.sk
• Pro matky
• Příbehy matek o kojení
• Dojčenie dvojičiek

Dojčenie dvojičiek

Najväčšou pomocou pri pôrode a v úvode dojčenia našich dvojičiek mi bola skúsenosť z prvého pôrodu a dojčenia staršej dcérky. Okolnosti, ktoré mi štart jej dojčenia sťažili, boli pôrod cisárskym rezom, odlúčenie od dcérky po pôrode, dokrmovanie  umelým mliekom z fľašky, použitie cumľa a klobúčikov. Našťastie pri druhom tehotenstve bola poloha dvojčiat priaznivá pre spontánny pôrod. Po pôrode mi boli obe deti na niekoľko hodín polozene priamo na telo. Sestričky na oddelení šestonedelia som požiadala, aby mojim deťom nedávali cumeľ, nedokrmovali ich fľašou a bez môjho vedomia. Počas trojdňového pobytu v nemocnici sa prisávali obe bábätká. Trošku mi bolo zvláštne, že naše malé dievčatko sa prsníka dožadovalo omnoho dôraznejšie ako chlapček, trávilo na ňom omnoho viac času, ale napriek tomu hmotnostný úbytok po pôrode vyrovnal len chlapček. Prisávanie a dojčenie som vnímala ako veľmi bolestivé, čo som si nesprávne interpretovala ako povinnú úvodnú fázu.

Doma sa však situácia nezlepšovala, bolesti nabrali na intenzite do takej miery, že keď manžel v náručí prinášal ku mne bábätko na dojčenie, už som plakala od utrpenia. Po prisatí chlapčeka sa bolesti po úvodných pár minútach zmiernili, ale dievčatko ma trápilo počas celého dojčenia. Okrem toho sa dojčilo podstatne dlhšie a aj častejšie ako chlapček. Po týždni som poprosila moju pôrodnú babicu o urgentnú návštevu a o radu. Zistili sme, že zdanlivo malé fliačky na mojich bradavkách sú už hlboké trhliny a že nespokojné ukričané a stále sa dojčiace dievčatko nepribralo od pôrodu skoro nič. Prišli sme k záveru, že dievčatko saje nesprávne, čo viedlo k poškodeniu bradaviek. Babica mi poradila ošetrovať bradavky lanolínovou masťou a dievčatko čiastočné dokrmovať pohárikom  mojim odsatým mliečkom, aby sa skrátil pobyt na prsníku a aby sa mohli bradavky zahojiť. Dievčatko však prijímalo pohárikom len niekoľko mililitrov mliečka, bolo vecne nespokojne, bradavky naďalej zničené. Ubolená a sklamaná som nakoniec naliala odsaté mlieko do fľašky a kŕmila dieťa spôsobom, ktorému som sa celý čas chcela vyhnúť.

A tak sme si zaobstarali elektrickú odsávaču a prešli na kombinovaný režim: chlapček bol dojčený, dievčatku som odsávala a kŕmili sme ho fľaškou, na upokojenie mala i cumlík. S cieľom udržať tvorbu mlieka pre 2 bábätká som odsávala vždy, keď manžel fľaškou kŕmil dievčatko, aby som kopírovala jej potreby, ale aj keď sa dojčil jej braček, lebo vtedy tieklo mliečko z druhého prsníka lepšie. Okrem toho som odsávala, keď som mala jednu ruku voľnu: pri umývaní zubov čí miešaní polievky. Pri odsávaní v noci, keď náhodou všetci ostatní spali, som listovala v babätkovských časopisoch alebo pozerala fotky našich deti, aby sa mliečko lepšie spúšťalo. Starostlivosť o dievčatko v podstate kompletne prebral muž, ktorý bol prvé dva mesiace doma som mnou. Ja som mala na starosti chlapčeka a odsávanie. Staršiu dcérku a starostlivosť o domácnosť sme si podelili. S týmto usporiadaním som začala byt ale stále viac nespokojná. Cítila som, že nie je v poriadku , že sa k dievčatku vlastne ani cez deň nedostanem. Navyše bola mala slečna napriek láskyplnej starostlivosti tatinka neustále nespokojná, uziapaná, ba až hysterická. Okrem toho mi bolo jasne, že , keď manžel nastúpi opäť do práce je tento kojaco-odsavací režim neudržateľný.

Nešťastná som sa vyžalovala kamarátke do mailu a ona mi poskytla kontakt na poradkyňu pri dojčení  o. z.  MAMILA, Janku Michalkovú, ktorá ma v prvom rade uistila, že napriek kŕmeniu fľašou, je ešte možné dostať bábätko opäť na prsník a poučila ma okrem iného o asymetrickom prisatí a ďalších možnostiach zefektívnenia satia bábätká na prsníku. S manželom sme sa pevne rozhodli, že urobíme maximum preto, aby boli opäť dojčené obe bábätká. Zintenzívnila som fyzicky kontakt s dcérkou spoločným spaním a v momentoch, keď sa nedojčil chlapček som ju mala koža na kožu alebo aspoň uviazanú v šatke. Z fľašky som ju začala kŕmiť len ja, aby si ma spájala s jedlom , nedávali sme jej cumlík, dávali sať náš prst.

Tento režim bol však pre mňa natoľko časovo náročný, že ďalšie kroky, ako kŕmenie po cievke a privykanie na prsník, sme už neboli s manželom schopní utiahnuť len vo dvoch. Preto si muž predlžil ešte o týždeň materskú dovolenku a súčasné sme poprosili moju mamu, aby k nám v tomto období prišla a prevzala môj podiel práce v domácnosti a venovala sa staršej dcérke, ktorá vtedy nemala ešte ani 3 roky. Chlapčeka okrem dojčenia prebral manžel a ja som mala na starosti malú slečnu. Tvorbu mlieka som podporila kapsulami a čajom zo senovky gréckej, aby malo bábätko dobrý tok mlieka. V deň D prechodu na prsník sme chceli ponúkať už len prsník a dokŕmiť po cievke. Ale čakalo nás prijemne prekvapenie. Už pri prvom rannom dojčení sa nám podarilo docieliť prisatie bábätka, ktoré nebolo bolestivé a bábätko sa po dojčení nedožadovalo ďalšieho dokŕmenia. Tento scenár sa opakoval aj pri ďalšom a ďalšom dojčení. Nasledujúce dni som strávila v kresle, lebo dcérka sa dychtivo neustále dožadovala dojčenia a doslova dobiehala dva mesiace nedostatku maminej náruče. Jedinou prestávkou v dojčení dcérky bolo dojčenie chlapčeka. Paralelne dojčenie bolo spočiatku ťažko uskutočniteľné, lebo počas pobytu na prsníku potrebovala dcérka moju absolútnu koncentráciu a výraznú asistenciu oboma rukami, aby sme docielili asymetrické prisatie. Akonáhle som to čo i len na chvíľočku nechala na ňu, hlávka jej aj s bradavkou v ústach išla do predklonu a to viedlo k bolesti a neskôr zraneniam. Aj keď sme sa dojčili trosku krkolomne a dlho, nebolo už nikdy treba odsávať a dokrmovať. A čo bolo podstatne, hysterické uziapané bábätko sa premenilo na usmievavú, stále dobre naladenú princeznú, ktorá takmer zabudla plakať.

A tak sa u nás zmenil režim na výlučné dojčenie na druhú. Časom sa pobyt princeznej na prsníku o niečo skrátil, frekvencia dojčenia ani nie. Naučila som sa dojčiť i obe deti súčasne. Doráňané bradavky som však mala pomerne často, najmä v obdobiach zintenzívnenia dojčenia pri raste zubov, počas chorôb ako aj pri dojčení v ľahu. To posledné mi podstatne sťažovalo náš nočný život, lebo som ku každému dcérkinmu dojčeniu musela počas dojčenia sadať. Ak som ju ospalá omylom priložila v posteli, mohla som vzápätí liečiť doráňanú bradavku. V období liečenia som dcérke ponúkala len zdravú stranu a prsník s doráňanou bradavkou dostaval chlapček. Dojčenie síce bolo bolestivé, ale aj tak sa pod jeho šetrným správnym prisatím rany mali možnosť zahojiť. Okolo dvadsiateho mesiaca života bábätiek sa dcérkino prisávanie natoľko stabilizovalo, že ho nebolo viac treba sústredene kontrolovať. V tom istom období sa naučila správne prisať i v ľahu. Odvtedy už v noci nemusím opúšťať posteľ, len sa zvŕtam z pravého boku na ľavý, podľa potrieb deti.

Teraz majú detičky 3 rocky a vďaka výborným radám nasej laktačnej poradkyne Janky Michálkovej sú stále obe dojčené. Bez podpory tatinka a výpomoci starej mamy v kritických chvíľach, by sme to ale neboli dokázali. Preto u nás platí, nedojčí len mamička, dojčí cela rodina.

        Miroslava Sivakova